Tip na výlet v okolí

Múzeum Molpír (Smolenice)
Múzeum je umiestnené v budove starej fary. Časť expozície tvoria exponáty z halštattského hradiska Molpír. V múzeu má svoj kútik regionálny historik a učiteľ Štefan Jastrabík. Jedna miestnosť patrí vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi. Zaujímavá je expozícia starých kníh zo 17. – 19. storočia z farskej knižnice. Na chodbách je zdokumentovaná história obce v obrázkoch. Flóra a fauna Smoleníc a okolia spolu s minerálmi sú v ďalšej miestnosti. V poslednej miestnosti je etnografia Smoleníc a okolia.
Vzdialenosť: 6,3 km autom, alebo 4 km peši (čas 0:50)

ZOBRAZIŤ MAPU A TRASU

Smolenický zámok
V 15. storočí vzrástol význam Smoleníc, lebo v obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Začiatkom 16. stor. získavajú Smolenice Országhovci. V roku 1777 preberá Ján Pálffy do zálohu smolenické panstvo. Pálffyovci neobývali Smolenický hrad, ktorý už za posledného Erdo dyovca – Krištofa III. upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou. Pôvodne strážny hrad postavený pravdepodobne v 14. st. na ochranu malokarpatských priesmykov a obchodnej Českej cesty.
Vzdialenosť: 7,5 km autom, alebo 5 km peši (čas 1:10)

ZOBRAZIŤ MAPU A TRASU

Kaštieľ Dolná Krupá
Krupský kaštieľ bol sídlom rodiny Brunsvik – neskôr Chotek. Pri prechádzke objavíte netradičný strom sekvojovec mamutí. Kaštieľ v minulosti hostil uhorskú i európsku smotánku. Pobýval tu aj významný umelec Ludwig van Beethoven. Azda najvýraznejšou osobnosťou žijúcou v kaštieli je Mária Henrieta Choteková, prezývaná aj Ružová grófka. Vybudovala najväčšie rozárium v strednej Európe. V kaštieľskom rozáriu sa nachádza odroda ruže, ktorú vyšľachtila a vyšperkovala do dokonalosti sama pani grófka.
Vzdialenosť: 5,5 km autom, alebo peši (1:10)

ZOBRAZIŤ MAPU A TRASU

Jaskyňa Driny
Nachádza sa juhozápadne od Smoleníc na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty v Smolenickom krase v Malých Karpatoch. Je vytvorená je v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Dosahuje dĺžku 680 m. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Typické sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, stalaktity a jazierka. Objavená v roku 1930. Pre verejnosť otvorená od roku 1935. V súčasnosti je sprístupnených 410 m.
Vzdialenosť: 11 km autom + 0,5 km peši (čas 0:05), alebo 8,5 km peši (čas 1:50)

ZOBRAZIŤ MAPU A TRASU

Hrad Korlátka (Cerová)
Zrúcanina hradu v chotári obce Rozbehy, miestnej časti obce Cerová. Postavili ho ako strážny hrad v polovici 13. storočia na ochranu obchodnej Českej cesty prechádzajúcej priesmykmi Malých Karpát. Po prvý raz sa spomína v roku 1298. Patril kráľovi, potom veľmožským rodom, Stiborovi zo Stiboríc a od konca 15. storočia do roku 1772 rodine Korlátskovcov. Bol sídlom hradného panstva. V polovici 18. storočia ho majitelia opustili a dnes je v ruinách. Zachované sú zvyšky horného hradu s gotickým jadrom, obvodových múrov dolného hradu a opevnenia.
Vzdialenosť: 12,5 km autom, alebo peši (čas 2:50)

ZOBRAZIŤ MAPU A TRASU

Vodná nádrž Hrudky
Bukovská vodná nádrž na západnom Slovensku na potoku Hrudky. Nachádza sa v Bukovskej kotline neďaleko obce Buková v strednej časti Malých Karpát. Vodná nádrž slúži najmä na zavlažovanie nižšie položených dedín (Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš atď.) Okrem toho je v letných mesiacoch veľmi obľúbená ako turistické centrum, no najmä však slúži na rybárčenie. Okolie priehrady je obsypané chatami. Priamo nad priehradou sa vypína najvyšší vrch Malých Karpát Záruby. Hneď vedľa najvyššieho vrcholu Malých Karpát sa nachádza zrúcanina Ostrý Kameň, ktorá v minulosti slúžila ako letné sídlo grófa Pálfyho.
Vzdialenosť: 13 km autom

ZOBRAZIŤ MAPU A TRASU

Zrúcanina hradu Ostrý Kameň
Ako jeden z pohraničných hradov, strážiacich západné hranice Uhorska, mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. česká cesta. Jeho meno je zrejme odvodené od tvaru skaly, na ktorej je postavený. Momentálne z hradu zostali ruiny, ktoré by po rekonštrukcii mohli byť nádhernou dominantou regiónu.
Vzdialenosť: 13 km autom + 3 km peši (čas 1:20)

ZOBRAZIŤ MAPU A TRASU

Záruby
Ako jeden z pohraničných hradov, strážiacich západné hranice Uhorska, mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. česká cesta. Jeho meno je zrejme odvodené od tvaru skaly, na ktorej je postavený. Momentálne z hradu zostali ruiny, ktoré by po rekonštrukcii mohli byť nádhernou dominantou regiónu.
Vzdialenosť: 13 km autom + 4,5 km peši (čas 2:10)

ZOBRAZIŤ MAPU A TRASU

Katarínka
Naposledy priradil Vlastivedný slovník obcí na Slovensku tento objekt k obci Naháč. Tak robili i starší topografi a historici (Korabinský, Fenyes, Bel, Jedlička a i.). Katarínka však patrila a patrí do katastra obce Dechtice, hoci leží v jeho najzápadnejšom výbežku a bližšie k obci Naháč, odkiaľ ju je teraz najlepšie vidieť a odkiaľ je k nej najľahší prístup. Jedinečná a priam magická zrúcanina Katarínka. Jednoduchá turistika aj pre deti z obce Dechtice a Naháč. Po lesnej ceste sem prídete aj s kočíkom. Pôvodne opustený kláštor sa nachádza približne 20 km severne od Trnavy.

Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej bol založený v roku 1618 na mieste gotickej kaplnky a patril františkánskemu rádu. V roku 1786 bol kláštor zrušený dekrétom cisára Jozefa II a odvtedy toto miesto chátra. Našťastie sa dodnes zachovali kostolné ruiny s vežou a časť kláštornej budovy.

Vzdialenosť: 12,5 km autom + 1,5 km peši (čas 0:20)
Autom sa dá zastať na parkovisku po odbočke z trasy Naháč-Dechtice a odtiaľ peši asi 20 minút lesnou cestou, kľudne aj s kočíkom.

Hrad Dobrá Voda
Zrúcanina hradu nad rovnomennou obcou. Postavili ho ako strážny hrad pri prechode cez dnes už zaniknutú cestu cez hrebeň Malých Karpát, písomne doložený v roku 1263. Najprv to bol kráľovský hrad, neskôr v majetku veľmožských rodov, patril aj Stiborovi zo Stiboríc. Dobrovodský hrad je typom ranogotickej pevnosti s najstarším horným hradom, kde stál jednoduchý poschodový palác ukončený po oboch stranách hranolovými vežami. Obranu tvorila polygonálna bašta. Hrad mal dobré hospodárske zázemie, listinné správy spomínajú aj vlastný mlyn.

Vzdialenosť: 23 km autom + 1,2 km peši (čas 0:30)
Autom sa dá zastať na parkovisku pri kúpalisku Mariáš v obci Dobrá Voda a odtiaľ peši asi 30 minút po zelenej TZT, alebo až k cintorínu na malé parkovisko a odtiaľ asi 20 minút peši.

Plavecký hrad
Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256-1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Serédyovci, 1553-1575 Fuggerovci, po nich Balassovci; od 1641 nepretižite až do 20. storočia Pálffyovci. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do kaštieľa v Malackách a hrad začal pustnúť.

Vzdialenosť: 24,5 km autom + 1,0 km peši (čas 0:15)
Autom sa dá zastať na parkovisku pod hradom a odtiaľ nenáročnou trasou až na hrad.