ZÁKLADNÉ ÚDAJE
– Názov obce – Bíňovce
– Kód obce – 506788
– Názov okresu – Trnava
– Názov kraja – Trnavský
– Prvá písomná zmienka – 1330
– Nadmorská výška stredu obce v m – 204
– Celková výmera územia v km2 – 7793
– Hustota obyvateľov na km2 – 84,82
OSTATNÉ ÚDAJE
– Spravovaných ciest v m – 2900
– Spravovaných chodníkov v m – 1100
– Počet domov v obci – 237
– Z toho trvale obývaných – 194
SPÁDOVOSŤ OBCE
– Pošta – Bíňovce
– Matričný úrad – Bíňovce
– Daňový úrad – Trnava
– Obvodné oddelenie PZ – Trstín
– Okresný súd – Trnava
– Okresné riaditeľstvo HaZZ – Trnava
– Sídlo pracoviska obvodového úradu – Trnava
– Sídlo územnej vojenskej správy – Trnava
– Sídlo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny – Trnava
– Sídlo obvodného úradu životného prostredia – Trnava
– Sídlo spoločného stavebného úradu – Trnava
DEMOGRAFIA
Evidencia obyvateľov k 13.6.2021
– Počet obyvateľov – xxx
– Z toho mužov – xxx
– Z toho žien – xxx
– Predproduktívny vek (0-14 rokov) – xxx
– Produkt. vek ženy (15-54) – xxx
– Produkt. vek muži (15-59) – xxx
– Poproduktívny vek – xxx
NÁRODNOSŤ
– Slovenská –
– Česká –
– Maďarská –
VIEROVYZNANIE
– Rímsko-katolícke –
– Evanjelické –
– Bez vyznania –
Matrika k 31.12.2010
– Počet sobášov –
– Počet rozvodov –
– Počet narodených detí –
– Počet zomrelých –
MIKROREGIÓNY
Obec Bíňovce je súčasťou mikroregiónu, do ktorého patrí 10 obcí. Tento mikroregión sa nazýva Biela Hora. Medzi ďalšie obce mikroregiónu Biela Hora patria: Trstín, Bíňovce, Buková, Cerová, Hradište pod Vratnom, Jablonica, Osuské, Plavecký Peter, Prietrž a Prievaly
GEOLÓGIA
Geologický podklad tvoria sedimenty neogénneho a kvartérneho cyklu. Vývin sedimentov bol ovplyvnený tektonickou činnosťou. Kvartérne sedimenty majú eolitický, poluviálny a fluviálny vývoj. Chotár je mierne svahovitý, pokrytý hnedozemou, na ktorej pôvodne stáli dubovo-hrabové porasty. Ornica má obsah humusu 1,1-1,5 %.
HYDROLÓGIA
V katastri obce Bíňovce sa nachádza retenčná vodná nádrž, ktorá je navštevovaná rybármi z celého okolia. V zime je využívaná na korčuľovanie a hranie hokeja.
FLÓRA
Z fytogeografického hľadiska zadeľujeme miestnu flóru do oblasti stredoeurópskej a východoeurópskej teplomilnej, tzv. panónskej flóry. Z porastov tu máme: vŕbovo – topoľové lužné lesy, vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely, a čierny, jelša lepkavá, lipa malo-listá, agát biely, breza bradavičnatá, jaseň štíhly, javor mliečny, lipa veľko-listá, dub letný; z krovín: baza čierna, ruža šípová, bršlen európsky, slivka trnková; a z bylín: blyskáč jarný, zádušník brečtanovitý, lastovičník väčší, vratič obyčajný, skorocel kopijovitý, vlkovec obyčajný, štiav krvavý, pŕhľava, dvojdomá, loboda tatárska, lopúch väčší, bodliak a palinu.
FAUNA
Nižšie druhy zastupujú červy, slimáky, chrobáky, motýlem z kôrovcov – rak riečny. Z vtákov je možné pozorovať: labuť veľká, kačica divá, volavka popolavá, bocian biely, bučiak veľký, potápky, lyska čierna, sliepočka vodná, divé husi, orliak morský, jarabica poľná, prepelica poľná, bažant obyčajný sokol myšiar, kaňa močiarna, jastrab veľký, sokol sťahovavý, sovy, kuviky, migrujúce spevavce, hrdličky, vrany. Cicavce sú zastúpené: zajac poľný, srnec hôrny, sviňa divá, lasice, hranostaje, tchor, líška obyčajná, myši, potkany, krty, ježe, netopiere, syseľ, škrečok.